Keď sa Viktoria na detské fotenie vybrala a matka to príliš prežívala

Poznáte tie detské súťaže, ktorých je vždy plný fejsbuk a instagram. Tu lajkni, tu okomentuj, tu pozdieľaj a tu vykrúť oči bezdetnej časti svojho zoznamu priateľov. Viete, čo myslím, nie? Presne tie príspevky, ktoré vás kedysi (v čase predbrokoličnom) nesmierne vytáčali. A ajhľa – stačilo porodiť a je vám všetko jasné, pravda? Nuž a toto sa stalo nám. Vrchol absurdnosti. Michal, môj Michal, ktorý nikdy takéto súťaže nezdieľa, nelajkuje ani nepodporuje, jednu takú vyhral. Nepýtajte sa ako. Poľské šťastíčko.

A tak Viktoria vyhrala detské fotenie.

S fotografkou sme si dohodli termín asi o mesiac neskôr, vychádzalo teda, že Viktoria bude mať v čase svojho prvého profi fotenia približne štyri mesiace. Ideálny vek na štart sľubnej kariéry supermodelky, vravím si. V duchu sa už vidím na pláži s drinkom s dáždničkom v ruke, ako rochním na lehátku pri plážovom domčeku, ktorý mi kúpila vďačná dcéra za pomoc pri štarte hviezdnej kariéry. „A všetko sa to začalo tým, keď otec pozdielal status na fejsbúku…“ Nie, to nebude stačiť na MÔJ domček na pláži… „A všetko sa to začalo tým, keď mi mama vybrala vhodný outfit na prvé fotenie…“ Lepšie. Šup do roboty.

Preboha! Veď ona si nemá čo obliecť!!

Prepadám hystérii pri pohľade na preplnenú komodu plnú detských vecí. Našťastie, mamina mi posielala balíček so sukničkou a tričkami pre Viki.  Aj kamarátka Lucka mi posielala balíček s MOE podkolienkami pre malú. Svitla tým nádej, že sa snáď nejaký outfit na jej detské fotenie nájde. (Inak kým nadišiel deň F tak mamina poslala ešte jeden balík, nech žijú babky, a Luckin balík stále nedorazil, takže podkolienky padli. Ale tak to s balíčkami od Lucky chodí. Aj pohľadnica z Londýna čo mi poslala z dovolenky, dorazila, keď bola Lucka už dva mesiace doma. A ja, brokolica prvej ligy, som potom študovala, prečo mám v schránke kartičku s obrázkom dánskej kráľovnej… Má narodeniny a snažia sa upovedomiť imigrantov? Najpravdepodobnejša verzia. Kým som neotočila a nevidela, kto obrázok poslal a odkiaľ.. A že néé, milá moja, to néé Margaret, ale Alžbeta. Kráľovné očividne nie sú moja parketa.)

Stále som však márne kombinovala, čo vtedy štvormesačnej módnej ikone obliecť.

Aby vyzerala reprezentatívne, keď bude ležať na koberčeku a nič nerobiť. Napadlo mi popýtať sa fotografky. Aké má pozadie, rekvizity (koberčeky), že teda nech Viktoriu doladím. Na oplátku mi poslala, akú má predstavu o fotení. A k tomu jednu znepokojujúcu informáciu: Vraj stačí, ak Viktorii vezmem jedno biele body.

BIELE BODY! Isto.

Biele body ešte nikoho na obálku Vogue nedostalo.

Ale pre istotu som ho vzala. S dlhým rukávom. S krátkym rukávom. S malými ružovými mikimauzami. A okrem toho sukňu, štvoro nohavíc, dve mikiny, pančušky, tri tričká, dva páry ponožiek a jednu šatku, ktorú dostala od svojej krstnej mamy – mojej sestry – (s nápisom „Fashionista in the making“, no čo mohlo byť vhodnejšie…).

Deň F, Viktoriine detské fotenie je tu.

Bolo teplo. Zdalo sa, že nastalo dánske leto – najkrajší deň v roku. Dlhšie totiž leto v Dánsku väčšinou netrvá… Viktoria pripravená, Michal takmer pripravený a ja som si slávnostne malovala linku na oči. Lebo keď matka opúšťa hniezdo a ešte má aj reálny dôvod pekne vyzerať (aj keď, nebudeme si klamať, ako keby povyrazenie na nákupy nebol dôvod), škoda toho nevyužiť. Zhodnotila som, že to chce niečo reprezentatívnejšie ako tradičné biele tričko a legínsy (aj keď o džínsy sa už dávno nepokúšam) a začala som hľadať čo, keď tu zrazu… Ééé. Dieťa mrnčí. Nič to. V aute zaspí. ÉÉÉ.

Kto povedal, že biele body ešte nikoho na obálku Vogue nedostalo?
To ju prejde, rýchlo Barbora, choď sa obliecť.

ÉÉÉÉÉÉ! Michalovi to chvíľu trvalo, ale nakoniec ju upokojil. Ja som sa zatiaľ obliekala. 25stupňov, čas vytiahnuť kraťasy…skvostný nápad, škoda, že sa pod vplyvom tmy a nudy v šuflíku scvrkli.. Rvem sa do nich (odkiaľ mi je len toto známe…). Potím sa. Ale zapínam. A potom sa pozerám do zrkadla. Hm. Možno to nie je až také zlé? Možno som len prehnane sebakritická? Prizriem sa lepšie. Keď meškáš a plače ti dieťa, je to ideálny čas na úvahy. Michal ma medzitým informuje, že teda písal fotografke, že na 11tu to nestíhame a ona má čas len do 12.15 a je to predsa polhodina cesty a Viktoria zase mrnčí a… prečo plačeš?!

 Som tučná.

Informujem ho. Zároveň si oboma rukami ovievam oči, lebo som slávnostne neoprašovala linku a mejkap, aby som na fotení vyzerala ako mýval… Viktoria začína plakať. Plačem s ňou. Pravdepodobne každá z iného dôvodu.

Michal v šoku z toľkého uslzeného estrogénu nestíha dostatočne rýchlo reagovať a ja tým pádom prepukám v seriózny plač, naša dcéra za mnou v ničom nezaostáva. „Pozri sa ako vyzeráááám,“ smoklím, „éééééé,“ pritakáva mi Viktoria a pravdepodobne plače, lebo sa na mňa tiež nemôže pozerať.

Michal sa rýchlo snaží zachrániť situáciu. Veľmi nepresvedčivo hádže do vzduchu argument o tom, že to nie je pravda, že som predsa štyri mesiace po pôrode a v tomto čase roka má ešte každý biele nohy… Moment. Čo to povedal? Biele nohy?! Ako keby som toho nemala dosť, on mi ešte šplechne do ksichtu, že vyzerám ako tučný kúsok fety?! To naozaj povedal??!

Rysuje sa nám skvostný deň na detské fotenie.

Prezliekam sa do čiernych riflí a čierneho trička (25 stupňov, opakujem), takže všetkým okoloidúcim bude jasné, že ma dnes pohľad do zrkladla zradil. Vikinke dobalujem ešte jedno bodyčko (jeden nikdy nevie), mrmlem si popod nos niečo o fete, Viki tancuje pravou nožičkou na hudbu z MTV, ktoré jej Michal zo zúfalstva pustil a on má v očiach ten známy výraz, ktorý som tam videla už toľko krát – Pane Bože, prečo ja…

Na fotenie dorazíme o 11.45. Ja sa celú cestu ovievam, aby nebol mýval, v duchu nadávam na všetky štíhle matky, ktoré sledujem na Instagrame, na seba, že ich sledujem, Viktoria nadáva na gumenú žirafu, ktorej nie a nie odhryznúť kopýtko a Michal nadáva, že ma zase poslúchal a nezrušil to keď chcel…

Byť prvorodičkou je skutočne úžasné…

PS1. Ja viem, po tomto úvode je to nečakané, ale stihli sme to, všetko sa vydarilo a fotky máme!

PS2. Čo je ešte nečakanejšie, naozaj sme využili len to jedno biele body…

Páčilo sa ti? Povedz o tom ostatným:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *