Mať bilinguálne dieťa znamená, že vaša inteligencia je dennodenne vystavovaná skromnému IQ testu. Či ste muž, alebo žena niekde v rozpätí desať dní až rokov po pôrode, výsledok je väčšinou rovnaký – vysoko pravdepodobne ste obľúbeným terčom vtipov húpacích koníkov. My s Michalom na tom nie sme inak. Niekedy od prvého Viktoriinho bľabotania až dodnes sa snažíme rozoznať, ktorým jazykom a hlavne, prepánabohačotodieťahovorí.
U nás doma často platí, že “bilinguálnemu dieťaťu ani vlastná mať nerozumie”
Aj keď ja si vlastne nie som istá, koľko linguálna je a bude Viktoria. Ja na ňu hovorím len po slovensky. Michal len po poľsky. V škôlke má dánčinu a my doma medzi sebou hovoríme poľsko-anglickou hatlaninou do ktorej ja primiešavam slovenské slovíčka. Podľa toho ako veľmi sa hnevám, toľko slovenčiny na Michala chrlím. Keď sa nad tým zamyslím, môžem byť rada, že Viktorka v našom blázinci lomeno rodine nezošalela a nie sa diviť, že ešte plynule nerozpráva.
Keď si bilinguálne dieťa nevyberáš
Viem, že sú aj páry, kde jeden z partnerov dobrovoľne na potomka hovorí cudzou rečou. Tak ten má skutočne môj veľký obdiv a rešpekt. Pre mňa osobne je veľmi neprirodzené hovoriť na Viktoriu inak ako po slovensky a aj tých pár slov, ktoré jej občas poviem v škôlke dánsky, aby mi aj okoloprítomní rozumeli, si takmer odtrpím. Ja sa cítim, ako keby som sa prihovárala kaktusu a ona aj primerane tomuto pocitu reaguje.
Vyskúšali ste si niekedy hovoriť cudzou rečou na deti alebo zvieratká, podľa toho, ktoré preferujete? Prípadne ak ani jedno nie je váš šialok, tak čo tak na kus koláčika? Aj keď, ruku na srdce – ktorá z nás v ťažkých časom ešte kúsku brownie nepovedala “come to mama”? Inak je ale pre mňa neprirodzené sa vyjadrovať inak ako po slovensky, lebo v inej reči neviem tak presne vyjadriť všetky svoje city. (viď poznámku vyššie o priamej úmere hnevu a vychrlenej slovenčiny)
Čo to dieťa hovorí?
A tak, napriek tomu, že na naše bilinguálne resp. multilinguálne dieťa hovoríme každý svojim jazykom, občas naozaj ťažko hádame, čo nám odpovedá a hlavne – ktorú reč zvolila. Sú však aj momenty, keď sa ochotne a dobrovoľne k Viktorkiným výrokom priznávame. Inak tomu nebolo ani keď sa začalo objavovať čarovné slovíčko “patataj”.
“Patataj,” zareagoval Michal hneď, čím som sklonila hlavu a nechala ho privlastniť si nové poľské slovíčko. “Patataj, ako koník, však Vikuš?” Myslím, že toto bol moment, keď sme obe s Viktoriou spozorneli a napäto očakávali preklad z poľštiny.
“Patataj ako koník,” povedala som Michalovi a dala si záležať, aby moje obočie prezradilo, čo slová zamlčali. Michal sa ohradil, že, samozrejme, je predsa známy fakt, že cválanie koníka sa po poľsky povie patataj. A pridal názornú ukážku. Hijó, dvakrát mľask jazykom, patataj patataj. Vidíte to, nie ? Poľské kone proste neklusajú či necválajú, oni patatajujú. S týmto vysvetlením sme žili. Bilinguálne dieťa bolo opäť raz pochopené, deň mal zmysel.
Patataj!
S týmto prekladom sme niekoľko dní ak nie týždňov žili. Vždy, keď Viktoria spomenula patataj, Michal sa ponáhľal s figúrkou malého koňa rýchlo pocválať, pardon patatajovať. Pretože, verte či nie, naše bilinguálne dieťa je skrátka geniálne a samo s týmto slovom prišlo, aj keď ho nikdy predtým od Michala nepočula.
A tak, po dňoch alebo týždňoch konského patatajovania, som raz prišla vyzdvihnúť Viktorku do škôlky. Na stránke škôlky som chvíľu predtým videla, že oslavovali narodeniny malej Amry, ktorá dostala darček a doniesla kolegom škôlkarom koláč.Nuž to bola moja prvá otázka, keď sme sa s Viktorkou zvítali.
“Viktorka, dnes ste dostali koláčik? Amra mala narodeniny a oslavovali ste?”
Viktorka na mňa pozrela s malými iskričkami vo svojich veľkých očkách a nadšene zvolala: “Koatik. Amra patataj!”
A mne to vtedy zaplo. Amra patataj. To bolo z dánštiny – Amra fødselsdag – Amra patataj – Amra narodeniny.
Žiadne poľské cválajúce kone.
Žúry. Koláče. Dánske narodeniny…
A presne takto si v našej rodine my a naše bilinguálne dieťa žijeme. Občas si rozumieme. A občas patataj.
Pozri aj: Oslavujete prvé narodeniny? Návod ako sa úspešne vyhnúť všetkým katastrofám!