Jediná rada, ktorú by si mali tehotné, prvorodičky a mamy zapamätať je, že netreba počúvať žiadne rady!
Počkať… ale veď si práve povedala.. a teraz vravíš… Tak ako… Kým ma odsúdite na kráľovnú brokolíc, nechajte ma to vysvetliť.
Naozaj u každého sa nájde aspoň jedna dobrá rada pre mamy. Každý na svete vám bude radiť a každý na svete (dúfam) to bude myslieť v dobrom.
Neje? Nespí? Plače?
Začni ho kŕmiť týmto. Musíš vyskúšať toto. U nás zabralo jedine to.
Kojíš? Varíš? Nosíš?
Ale daj aj toto. To by si mala takto. No vyskúšaj aj tuto.
Každý na svete vám chce len pomôcť, lebo má už čo-to odmaterčené a odrodičené. Ale. Prosím vás.
TIE VAŠE RADY SÚ TAK STRESUJÚCE!
Práve ste porodili. Neviete, kde je sever, káva ani zubná kefka. Fakt neviete, čo sa deje. Matne tušíte, že rada, ktorú ste dostali, sa vám nie úplne pozdáva. Len to tak cítite, ale neviete odkiaľ, keďže máte ešte trochu zahmlený mozog (to nič, raz to vraj prejde). Ale asi by ste mali počúvnuť. Nie? A prečo si vlastne tie rady nenechá každý pre seba?
Zaberie tá rada pre mamy vôbec?
Spýtajte sa jednej matky, ktorá má dve deti, či sú identické. Pochybujem. Preto aká je šanca, že čo zabralo u vášho dieťaťa, zaberie aj u jej?
Každý vám, samozrejme, radí v dobrom. Akurát, že každý vám radí to, čo zabralo uňho pravdepodobne metódou pokus-omyl. Pri deťoch je to ako pri všetkom – neexistujú skratky k výsledkom. Musíte si to celé odmakať samé. (Sorry, je to tak.) Takže aj keď veríte, že existuje zázračná rada pre mamy, nuž…neexistuje. Musíte si to odmakať samy a musíte si to odmakať tak, ako tomu veríte VY.
Počúvajte svoj inštinkt, nie iné mamy
A inak ešte musím povedať, že snáď neexistuje na svete agresívnejšej sorty ako sú mamy, a špeciálne mamy na internete. Čo som sa ja načítala hádok a agresívnych komentárov na modrom koníkovi. Teda, ja vlastne na koníka chodím tajne, takže prosím vás, predchádzajúci riadok preskočte. Ono je milión diskusií, táborov, dôvodov a vtipov na tie klasické materské témy ako napríklad “Kojiť či nekojiť?”, možné voľné pokračovanie “Ako dlho kojiť” prípadne “Dokrmovať??”. Obľúbený dôvod na hádku a nevyžiadané rady je aj, samozrejme, strava. Tému sladkostí či argument “aj my sme to jedli a sme tu” budete počúvať a riešiť častejšie ako upratovanie (akože fakt, kto by mal po pôrode čas upratovať, no nie). Potom sú tu aj také novodobejšie rady, z pamäte lovím napríklad dať či nedať cumlík alebo kočík alebo šatka alebo postieľka alebo vlastná izba alebo spoločné spanie alebo nedáte mi radšej všetci pokoj… Tém, o ktorých sa s vami matky rady pohádajú, pretože vám chcú vnútiť svoju radu je, skutočne, neúrekom. Stačí si vybrať. Tak čo máte vlastne robiť?
Keď dobre mienené rady počúvať nechcete – skrátka ich nepočúvajte
A teraz nemyslím rady typu keď zavolám zúfalá mojej mamine, že Viktorii neklesá teplota a mami, pomoc, čo teraz. Myslím tým rady, o ktoré ste sa neprosili a aj tak ste ich dostali. Čo je dosť nefér. Ja skôr o veci prosím a aj tak ich nedostanem. Napríklad o zabudnutú päťsto eurovku v peňaženke. Alebo tak skromnejšie. O čas na vypitie teplej kávy, napríklad.
Buďte smelá
Vlastne mám ešte jednu radu (a áno, uvedomujem si iróniu tohto článku, ale aj v tom je jeho celá krása): Nebojte sa. Poradíte si. Zvládnete to. Buďte smelá.
Krásne smelá, ešte netuší, netuší, že má tak veľa.
Jezusky, ona má tak veliké kukadla! 😀
Souhlasím s tím internetem, který je vrah klidné psychiky, co se všech těch rad a hádek týče. 😀 Držím palce, ať jste s malou zdravé a v pořádku a ať si dojdete na to své, co bude jen mezi vámi, a ostatní, ať si strčí rady, o kterých se nikdo neprosil, někam. 😀
Áno, je to okaňa ? múdro hovoríš, amen ? Ďakujeme krásne :))