Viktoria mala tento týždeň rok a pol. Sedím, rozmýšľam a neverím. Naozaj je to už 18 mesiacov odkedy som mama toho malého človiečika?
Článok som pôvodne chcela nazvať “Čo som sa za 18 mesiacov materstva naučila?” s podtitulom “Nič”, ale potom som sa ešte raz zamyslela. Je niečo, čo som o materstve a deťoch pred rokom a pol nevedela, ale dnes, keď som mama, to už viem? Niečo, čo mi pomáha prežiť túto každodennú prechádzku parkom (nehovorte, že ten výrok nepoznáte!)?
Som mama 18 mesiacov – čo som sa o deťoch a materstve naučila?
Tak som sa teda tuho zamyslela, a áno, predsa len som na niečo prišla. Dýcha sa mi o niečo ľahšie, keď mám na pamäti týchto 5 tipov. Niektoré som vyskúšala sama na sebe, niektoré (našťastie) len odpozorovala na internete. (Apropo internet – Mami, naozaj nechápem, ako si mohla vychovať tri deti bez toho, aby si si vygúglila, čo znamená zelené hovienko alebo sa spýtala neznámych žien online, čo robiť, keď má dieťa 39,8 teplotu!)
A aké sú to tipy?
Deti sú ako ženy
Deti sú ako ženy. Občas nevedia, čo chcú a občas sa na teba hnevajú, aj keď im dáš všetko na svete. Proste je to tak, predstav si sama seba – stačia ti vždy len suché gaťky či plné bruško ako záruka úspechu a dobrej nálady? Nemyslím si! Čo ma zároveň privádza k ďalšiemu bodu…
To, že tvoje dieťa plače neznamená, že niečo robíš zle. Alebo , že ťa nenávidí. Aspoň dúfam…
Deti plačú. Trhá ti to srdce. Tak ako všetkým okolo teba. Musíš si ale uvedomiť, že nie vždy ten plač znamená, že má dieťa mučivé bolesti a veľmi trpí. Alebo že niečo robíš zle. Keď Viki kedysi plakala, bola som strašne vystresovaná. Prečo? Čo som urobila zle? Čo som neurobila? A tým som, automaticky viac stresovala aj ju. Nádych-výdych. Čím skôr si uvedomíš, že deti občas plačú, lebo je to ich jediný spôsob komunikácie a nie preto, že si im ublížila, tým ľahšie to pôjde. Nie vždy plač znamená, že si niečo pokazila alebo urobila nesprávne. Iba občas.
Materstvo je ťažká práca, áno, ale…
Nepreháňaj to s tou sebaľútosťou! Si unavená, máš mastné vlasy a bordel po dome. Nestíhaš sa najesť a kávu piješ zásadne studenú. To prejde. Prežiješ. Zvládneš to. Nebude to tak vždy, neboj sa (vraj bude aj horšie). Neľutuj sa toľko. Keď ti bude najťažšie povedz si, že ešte vždy si predsa mohla mať dvojičky…
Sú veci z tvojho súkromia, ktoré patria len medzi štyri oči
Zase nehovorím, že to nemôžu byť štyri oči teba a šiestich kamarátok. Ale podľa môjho názoru je vždy lepšie sa o príliš súkromný problém podeliť so šiestimi kamarátkami ako s päťdesiatdvatisíctristošestnásť členmi (resp. členkami) mamičkovskej skupiny na Facebooku alebo prívržničkami tyrkysových nepárnokopytníkov. Nič proti. Sama si tieto fóra, diskusie a stránky občas rada prečítam – ako viete, v najväčšej tajnosti. Občas mi však rozum ostáva stáť z toho, čo tam vidím a čo všetko sú ženy schopné zdielať s cudzími očami. Som mama – delím sa o problémy, rady, fotky s inými (tej brokoličej diagnóze sa holt občas nedá vyhnúť), ale… odtiaľ potiaľ. Naozaj si myslíte, že váš muž by ocenil, keby vedel, že tisíckam cudzích žien sa zdôverujete s problémami zo spálne alebo voľne po svete zdieľate kvantá nahých fotiek (v tomto prípade je v podstate jedno či jeho, vašich alebo ratolesti)? ŽENA! Dvakrát mysli a raz zdieľaj !
Čím sú deti staršie, tým je to jednoduchšie. A náročnejšie zároveň.
Mám 18-mesačnú dcéru – očividne som mama skúsená. A poviem vám to tak – čím je Viktorka staršia, tým je to materstvo jednoduchšie. Už aj kávu pijem väčšinou teplú, aj sa najem, ani neplačem polhodinu do vankúša, aká som nemožná mama, lebo Viktoria plakala. Niektoré veci som sa časom naučila. Na iné som si zvykla. Niektoré ignorujem (nie, do tejto katgórie nepatrí plačúce dieťa!)… Čím je však Viktorka staršia, tým je to náročnejšie. Už neplatí, že kam ju položím, tam ju nájdem. Už ju treba učiť, že nie všetky hračký sú len jej alebo že iných nebijeme (nie, Viktorka, ani tata nebijeme). Učím ju všetko, čo mám? Nezanedbávam niečo? Robím to dobre? Dávam jej dostatočne najavo, že ju ľúbim?
Matky, nie je to len tak, to materstvo!
A ako ste na tom vy? Aké sú vaše “finty”, ktoré vám pomáhajú prejsť týmto parkom?
Ak vás moje rady zaujali, pozrite si aj iné zo súdka “Rady skúsenej prvorodičky“, napríklad čo užitočné som poradila tehotným alebo aké sú moje tipy a triky na spánok bábätka?